He kade dživen o Roma/Aj tu žijú Rómovia

Autor: Kristína Magdolenová | 21.8.2007 o 16:28 | Karma článku: 4,50 | Prečítané:  1210x

„Kováčska práca si vyžaduje precíznosť a lásku k materiálu. Mám rád toto remeslo len preto, že je také nepoddajné a treba sa s ním pohrať,“ hovorí Alexander Reindl, kováč z Dunajskej Lužnej. Vlastne: majster kováč. V kováčskej dielni strávil celý svoj život a aj dnes ho tam nájdete, hoci následovníka si už vychoval.

Kováčstvo v Dunajskej Lužnej má niekoľkostoročnú tradíciu. V Dunajskej Lužnej sa kedysi kulo takmer v každom dome. Aj preto sa o Lužnej hovorilo ako o železnej dedine. Výnimočnou bola v tom, že kováčskymi majstrami tu boli Rómovia.

Dnešní päťdesiatnici si spomínajú na svoje detstvo veselo i vážne. Róbert Rigó, dnes majiteľ predajne kováčskych výrobkov Hefaiston, hovorí, že ako dieťa musel vedieť rýchlo behať. A to preto, že keď sa chcel ísť s chlapcami pohrať, musel cez dvor prebehnúť tak, aby ho otec nevidel. Lebo keď ho zazrel, okamžite mu dal prácu v dielni a bolo po hre. Ale dielňu vyhľadával aj sám. Najradšej vtedy, keď si otec odbehol na obed. Vtedy skúšal, ako mu to pôjde.

Šaňo Reindl bol však v inej situácii. On z kováčskej rodiny nepochádzal. „Mne sa kováčstvo pošťastilo tak, že som mal suseda, ktorý bol kováčom. A ten mal syna, ktorý bol odo mňa starší možno o 7 či 8 rokov a bol kováčom. A krásne hral na klarinete. Vždy som ho počúval cez ulicu a chcel som, aby ma naučil hrať. Ale keď ma mal učiť, musel si urobiť čas v dielni. A tak som mu chodil pomáhať. A zostal som pri tom,“ spomína Reindl.

Reindlove práce nájdete v historickom centre Bratislavy. Dlhé roky robil v Pamiatkostave a obnova historických pamiatok bola jeho každodenným chlebíkom. Kovové zábradlia napríklad v Univerzitnej knižnici, kovová brána u františkánov, okenné mreže na Mestskom múzeu... a iné.

„Myslím si, že som urobil dobrú voľbu, keď som dal môjho syna vyučiť za kováča. Presne tak ako som chcel tak zarezáva do tej kováčskej roboty. Hoci som sa za kováča nevyučil, mal som rád železo, robil som s ním, tak mi to prirástlo k srdcu, že teraz by som už nevedel niečo iné robiť,“ tvrdí. A dodáva: „Hrdosť kováča, to je niečo, čo by nemalo nikdy zaniknúť, pretože tá precíznosť, tá vlastne ukáže, čo v tom kováčovi vlastne je. Tá láska k materiálu. Viete, ja niekedy ten materiál hladkám, niekedy sa robí úprava včelím voskom a to potom, keď ten materiál chytíte, to je ako zamat. To je láska k materiálu...“

 

Práce kováčskych majstrov z Dunajskej Lužnej nájdete v celej Európe i v zámorí.

 

 

 

 

 

Historický miniexkurz Arne Manna, historika, SAV:

S kováčmi sa na Slovensku stretávame už od 15. a 16. storočia, najmä však od obdobia 17. storočia. Po bitke pri Moháči, keď sa uhorská šľachta sťahuje z územia dolného Uhorska na územie dnešného Slovenska, si so sebou prináša práve hudobníkov a kováčov, ktorých usadzuje na svojich pozemkoch. Rovnako slovenské mestá, najmä na Liptove, usadzujú rómskych kováčov a uzatvárajú s nimi výhodné zmluvy. Rómski kováči boli povinní vykonávať isté práce pre mesto. Napríklad mali na starosti všetko zo železa: železné mreže, brány, pánty, padacie mosty a tak ďalej, a trebárs brúsenie halapartní mestských strážnikov a pod. Čiže všetko, čo sa týkalo kovu. Najčastejšie rómski kováči vyrábali klince. Hlavne v podhorských oblastiach Slovenska, kde boli šindľové strechy, bola veľká spotreba šindľových klincov. Trebárs na Spiši sa dodnes týmto klincom hovorí cigánčatá.

Po prvej svetovej vojne však rómske kováčstvo zažívalo krízu. V medzivojnovom období tradičné rómske kováčske výrobky vytláčala lacná priemyselná výroba. To znamená, že ľudia si už neobjednávali klince na kusy, ale na kilá, a dostali ich skoro v každom obchode, v každom menšom meste. Čo sa udržalo, bolo umelecké kováčstvo. Nie je javom novým u Rómov, že rómski kováči vyrábali rôzne náhrobníky, kované kríže, mreže, reťaze okolo hrobov. Napríklad na západnom Slovensku, v okolí Malaciek, sú zachované viaceré takéto veľmi krásne doklady tohto kováčstva, ale dokonca aj na východnom Slovensku, trebárs na Šariši. Napr. v Šarišskom múzeu v Bardejove sú zdokumentované  takéto náhrobné kríže, ktoré vyrábali rómski kováči.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Zomrel spevák skupiny Linkin Park, spáchal samovraždu

Chester Bennington sa zrejme obesil vo svojom dome.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.

KOMENTÁRE

Keď boli babičky ešte krásne

Strašne by som všetkým deťom prial vráskavé bielovlasé babičky.


Už ste čítali?