Starý múdry Cicero: svet sa naozaj nezmenil

Autor: Kristína Magdolenová | 20.7.2007 o 6:16 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  1297x

Teším sa, keď udalosti bežného dňa potvrdia, že veci sa dejú aj inak, ako len podľa schém, ktoré máme zakotvené v našich hlavách. Jednoducho povedané: keď sa nepotvrdia predsudky.

Bola som na dlhodobejšom pracovnom pobyte, ktorý nebol zameraný na Rómov. Ani náhodou. Pri predstavovaní som však uviedla, čo robím, a teda som nedovolenkovala. Každú voľnú chvíľu som trávila diskusiami o Rómoch. Akí sú, ako rozmýšľajú, ako ich vidím ja, prečo robím to, čo robím. Hovorili sme spolu o tom, ako vnímať Rómov ako susedov. Uviedla som klasický príklad: ak hovoríme o strednej vrstve, treba si uvedomiť, že žije dvojaký život. Jeden je určený majorite a druhý je ich vlastný. Príklad: dom, chalupa, chatrč zvonku špinavá, polorozpadnutá, vo vnútri až úzkostlivý poriadok. Stručne povedané: sme takí, akých nás chcete mať, ale predsa sami sebou (pre klasických diskutérov s rovnakými poznámkami – neplatí to na všetkých, hovoríme o obyvateľoch obcí a miest v rómskych kolóniách nie osadách typu Svinia ap.).
Jeden z mojich dočasných kolegov ma počúval pozorne. Natoľko, že v meste počas voľna začal fotografovať rómske deti. Samozrejme, hneď pribehli rodičia, prečo to robí. Vysvetlil im, že je to súčasť jeho kurzu v tomto regióne a že detičky sú nesmierne pekné. Musel to opakovať samostatne všetkým dospelým, ktorí sa tam postupne zbehli. Až nakoniec ho hlava rodiny pozvala dovnútra domu. Komentoval to: „Zrazu som sa bál, nevedel som, čo sa mi môže stať. Asi to nebol dobrý nápad, hovoril som si, ale nakoniec som privolil. Okolie domu bolo špinavé, kopec harabúrd, dom starý, na prvý pohľad ošumelý. Aké bolo moje prekvapenie, keď som videl deti, ako sa na prahu domu vyzúvajú. Pochopil som, keď som vošiel dovnútra. Krásne urobená kuchyňa, úplne super zariadený domček. Všade čisto. Zostal som stáť v nemom úžase a myslel som na to, čo si mi hovorila. Deti som vyfotil, porozprával som sa s rodičmi a odišiel som. Bol som šokovaný z toho, aký rozdielny  život žijú vonku a tam, kde sa cítia bezpeční.“ Na konci pobytu im dniesol fotky a ešte raz si vyskúšal celý tento príbeh v inom dome. Situácia sa opakovala.
Hoci sme neskôr diskutovali o Rómoch ešte dlho, a mnohé naše názory si protirečili, resp. sme vnímali iné fakty ako prioritné, potešilo ma, že sú okolo mňa ľudia, ktorí apriori neodmietajú inakosť, ale práve naopak: snažia sa ju v rámci svojich možností pochopiť.
Viem, že môj nový kolega nebude nikdy riešiť problémy Rómov, ale viem, že si našiel cestu. Že je zvedavý na svet na druhej strane a že našiel chuť a odvahu ho poznať. Požiadal ma, aby mohol so mnou ísť niekedy do rómskej osady.
Super. Starý múdry Cicero. Hovoril, že ľudia odmietajú to, čomu nerozumejú. Život ma denne presviedča, že sa na tom ani po storočiach nič nezmenilo.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?