reklama

Ako porozumieť svojmu susedovi II.

Keď sa v rómskej komunite narodí dieťa, prvé, na čo sa príbuzní, ale aj široké okolie spýtajú, je: A je biele? Ak je biele (svetlej pleti), považujú to za požehnanie a prináša to radosť do rodiny. Biely totiž znamená, že bude mať ľahší život, že jeho stigmatizácia a odmietanie majoritou nemusí byť až také citeľné a, nakoniec, bude môcť svoju identitu ľahšie zatajiť. Pre okolie nebude Cigánom, ale jednoducho človekom. Ak sa dieťa narodí tmavé, rodina posmutnie. Až vtedy počujete: Aj tak dobre. Hlavná vec, že je zdravé…

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Rovnako je to aj v prípade hodnotenia krásy u detí. Pekné je dieťa, o ktorom je možné povedať, že je biele. Väčšinou sa aj hovorí: Pekná ako gádžika. V slovesnosti sa to napríklad prejavuje inou konotáciou prirovnaní. Napríklad, zatiaľ čo v slovenčine je prirovnanie dievčiny, ženy k husi hanlivé, v rómčine je to pochvala, pretože to znamená, že je biela. Ak chce Róm prejaviť neúctu k príslušníkovi vlastnej komunity, povedať, že si niekoho neváži, povie o ňom, že je čierny (ako symbol špiny). Sčasti to pravdepodobne súvisí aj s náboženským cítením Rómov, pretože biela je v kresťanstve symbolom svätosti, nevinnosti a čistoty, ale v rómskej komunite má aj iný - sociálny a etnický rozmer.

Úcta, ktorú Rómovia prejavujú voči bielej farbe, je napríklad prítomná aj v oblečení, keď si mladí ľudia často obliekajú biele odevy (a tie sú neraz aj vo veľmi ťažkých podmienkach žiarivo biele). Vzťah k bielej farbe ako prejavu hodnoty jedinca je viditeľný od detstva.

Jeden príklad: usilovali sme sa ako dary do škôl a materských škôl zháňať učebnice biológie pre deti, kde by boli na obrázkoch aj tmavé, nielen biele deti. Naším cieľom bolo ukázať, že všetci majú svoju hodnotu a rovnako môžu byť zobrazení v knihách. Cieľom bolo posilniť ich identitu a sebavedomie. Raz sa nám podarilo zohnať krásnu čiernu bábiku, ktorú sme darovali deťom v materskej škole. Očakávali sme, že si ju obľúbia, pretože im bude pripomínať ich samých a navyše - bude jediná v škôlke. Aké bolo naše prekvapenie, keď si rozchytali aj poškodené hračky, len naša černoška zostala ležať na mieste. Keď sme im bábiku ponúkli, reagovali veľmi spontánne: Nechcem ju, lebo je čierna, je škaredá.

Dôležitosť bielej farby a tým podvedome aj akceptovania vlastnej identity sa prejavuje aj v rôznych vtipoch založených na pokusoch Rómov stať sa bielym, resp. napríklad v úvahách.

**********************************************************************
"Ježiš Kristus, keď chodil po púšťi a žil vlastne v Jeruzalímje, kde je štyricet stupňú, nemohél byt Ježiš takej farby jak si ty. On mosel byt takýto, jak sem já. Len Kvúli temu usudzujem, že tam byľi tí strašné stupňe. Tak podľa mňa byl vyformuvaný takto. Aj tí Židé majú ňejak blízko k nám, lebo aj oňi sú tak posmáhnutí… Keby Pán Boh vybral Máriu tu na Slovensku, tak bude bílá… Lenže moseli být takí posmahnutí, čokoládoví. A tí vlasy také kučeravé, rabínske…"

(citované podľa: Kováč,M.-Mann,A. Boh všetko vidí, Bva 2003)

**********************************************************************

Možno nám to pripadá zvláštne, ale biela farba pokožky a porovnávanie sa s "bielymi" je v rómskej komunite veľmi dôležitým fenoménom, ktorý majorita podceňuje a nedokáže pochopiť jeho naliehavosť a dôležitosť pre život a ocenenie príslušníka komunity.
Možno to na pohľad vyznieva zvláštne, ale je to súčasť procesu hľadania vlastnej identity a súčasne dôsledok dlhoročného prenasledovania a diskriminácie iba kvôli farbe pleti.

Príklad z praxe, ako farba pleti u dieťaťa ovplyvňuje myslenie Nerómov: "Do školy prišla zdravotná sestra, ktorá v rámci programu očkovania rómskych detí proti žltačke chcela zaočkovať rómske deti (necháme teraz bokom, že nešlo o ohrozenú komunitu a že sa tak dialo bez vedomia rodičov).

Učiteľka vyzvala rómske deti, aby sa prišli pred triedu dať zaočkovať. Menovite ich označila pred celou triedou. Paradoxne ku blízkym príbuzným (bratrancom) zaujala odlišný postoj a to len v dôsledku pleti. Chlapca s tmavšou pleťou vyzvala ísť dopredu, pritom jeho bratranca, ktorý bol biely, zaočkovať nedala. Obaja bývali v tom istom dome. Takáto životná skúsenosť má pre dieťa veľmi traumatické následky.

Možno by sme si mohli dať otázku, čo všetko ovplyvňuje formovanie identity jedinca v rómskej komunite. Pre rómske dieťa je proces budovania identity o to ťažší, že príslušníci majority v dôsledku hlboko vžitých predsudkov častokrát stigmatizujú už dieťa označovaním za Cigána. Negatívne konotácie už v rannom veku, očakávanie problémov, osočovanie, vysmievanie sa - to všetko deti vnímajú veľmi citlivo a otázky typu: prečo sme Cigáni sú nezodpovedateľné. Pokiaľ nemajú silnú oporu v rodine (a tu si treba povedať, že niekedy ide o nadľudské úsilie rodiny zachovať si v takto silnom rasistickom prostredí ľudskú dôstojnosť a týka sa to aj integrovaných rodín resp. práve ich), je tlak prostredia, ktorý ich identifikuje ako "zlých" tým určujúcim a oni sa mu často prispôsobia. Majorita ich akoby presviedčala, že musia byť takí, ako ich ona vníma. Ešte tragickejšie následky má takáto "výchova" v školstve, pretože si budeme zbytočne klamať, že učitelia na školách netrpia rasovými predsudkami. Deti už v skorom veku pochopia, že napriek akémukoľvek úsiliu budú hodení "do jedného vreca" a že snažiť sa dokázať, že som iný, častokrát nikam nevedie. Tento fakt, ktorý má na svedomí majorita, Je v mnohom určujúci.

Nemalý podiel na problémoch pri budovaní identity majú aj rozdiely, ktoré sú v samotnej komunite a moment, ked dieťa obajvuje tieto spory a rozdiely, je častokrát stresujúci. Pre mnohých je to bezvýchodisková životná situácia. Otrasy osobnosti, ktoré každý Róm prekonáva, vedú k úplnej asimilácii s majoritou (pokiaľ mu to jeho vonkajšia identifikácia dovolí) a odmietaniu príslušnosti ku komunite resp. posun do pozície, ktorú mu majorita prisudzuje. V ostatných rokoch je možné sledovať, že hlavne mladí rómski intelektuáli, ktorí sa nedokážu v dôsledku svojej etnicity presadiť premieňajú svoju frustráciu do podoby tzv. čierneho rasizmu, t.j. odmietania akejkoľvek spolupráce s majoritou. Je dôležité povedať, že aj to, koľko takýchto frustrovaných jedincov bude v konečnom dôsledku manipulovať komunitou, je v rukách majority.

Časť tohto textu bola v minulosti publikovaná pre potreby samosprávy. Vzhľadom k tomu, že ide o problematiku, ktorá je podľa mňa zaujímavá a málo ľudí ju pozná, požiadala som správcu stránky o možnosť prevziať časť textu. Za pochopenie ďakujem.

Kristína Magdolenová

Kristína Magdolenová

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ľudia odmietajú to, čomu nerozumejú, tvrdil Cicero. Život ma naučil, že sa na tom ani po storočiach nič nezmenilo. Zoznam autorových rubrík:  Tradície a životný štýlPríbehyĽudiaRozhovoryHistóriaFotografieINÉNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu