„Vieš si predstaviť Ježiša ako stolára? Takto sa trápiť celé roky,“ zafilozofovala si manželka Martina Slivku pri jednom zo spoločných rozhovorov s nebohým manželom. „Ale viem“, odpovedal Martin Slivka, inak vášnivý stolár. „Ale neviem jedno,“ dodal. „Čo povedal, keď si klepol po prste….“ pokračovanie článku
Toto sa nedalo nepočuť. Pán pri okienku rozprával príšerne nahlas a za každým prehovorom sa významne poobzeral po celej pobočke. pokračovanie článku
Niekoľko dní stáli pod odkvapom. Vonku pršalo. Na kope poskladaný chatrný nábytok, ktorý dážď zničil. Takmer dvadsať detí a pár dospelých. Jedno dieťa dvojmesačné. Všetci čakali. Keď sa ich opýtam, prečo sa nešli niekam schovať, nechápu. Nielen preto, že po slovensky hovoria slabo. Oni vlastne nerozprávajú ani po rómsky. A po maďarsky zase nehovoríme my. Zdá sa, že už sa až tak veľmi neboja. pokračovanie článku
Posťažovala sa mi známa. Jej syn prišiel domov s modrinou pod okom. Na otázku, čo sa stalo, nechcel dlho odpovedať. Nakoniec to zo seba dostal. Zbil ma … pokračovanie článku
Kamarát sa strašne zabával. To mi neuveríš, čo sa mi stalo! Volali mi z Blavy... pokračovanie článku
Pedagogika je úžasné kúzlo. Nikdy sa neviem dosť vynačudovať, ako to funguje. Proste, že to tomu decku vysvetlíš, ukážeš a ono, keď sa na druhý deň vráti do školy, ono to vie urobiť, zopakovať. Pamätá si. Som nadšený tou silou, ktorá je v nás, učiteľoch. pokračovanie článku
Točili sme film o jednej dedine. Teda presnejšie o rómskej osade. Chodila som tam už dlhšie a poznala kopec ľudí. Vždy s nimi bola sranda. Mali svoj vlastný pohľad na svet, ktorý ma niekedy udivoval, prekvapoval I šokoval. Ale nebolo v tom nič zlostné. Bola to vždy len iná sociálna skúsenosť týchto ľudí, iný prístup k informáciám a tiež jednoduchý sedliacky rozum ako prežiť.
pokračovanie článku
Len čo ráno otvorí oči, vylezie spod deky a uteká sa pozrieť, či je slnko vysoko. V dome nie sú hodinky a všetci ešte spia. Ale nebudú spať už dlho. Otec o chvíľku vezme plátenú nošu a vyberie sa do lesa. Tam vyzbiera pár konárov a potom ich dlho a pomaly bude vliecť domov. Nevládze. To robí od jari až do jesene. Vlani išiel chystať drevo aj do lesa. Vtedy to bol sviatok, keď traktor privliekol drevo k domu. Celé leto sa otec trápi rozmýšľaním o zime. Len aby nemrzlo tak strašne. Aby drevo vystačilo až do jari.
pokračovanie článku
Miro je o desať rokov mladší ako ja. Zdalo by sa, že je to také ucho. Občas sme si zavolali a išli spolu na kávu. Len tak si pokecať. V poslednom čase to však už neboli drby o rodine a tak. Zdalo sa mi, že sa niekde stráca pred mojimi očami. pokračovanie článku
Deň ako každý iný, pomyslel si Cyril pri pohľade z okna. Po včerajšom daždi bola na chodníku blato. Vedel, že ráno sa predĺži o nejakých tridsať minút. Teda kým poprenáša deti na zastávku autobusu. pokračovanie článku
„Kováčska práca si vyžaduje precíznosť a lásku k materiálu. Mám rád toto remeslo len preto, že je také nepoddajné a treba sa s ním pohrať,“ hovorí Alexander Reindl, kováč z Dunajskej Lužnej. Vlastne: majster kováč. V kováčskej dielni strávil celý svoj život a aj dnes ho tam nájdete, hoci následovníka si už vychoval. pokračovanie článku
Viete si predstaviť rádovu sestru, ktorá stojí na čele viac ako desaťtisícovej komunity prisťahovalcov? Komunity, ktorá ešte pred rokmi bola hrozbou celého regiónu – charakteristická vysokou kriminalitou, drogovou závislosťou, záškoláctvom? Ťažká, avšak reálna predstava. Práve obraz rádovej sestry Terezy a jej životný príbeh je ukážkou toho, ako pristupovať k sociálnej práci v ohrozených komunitách. pokračovanie článku
V Kežmarku, takmer v centre mesta, môžete denne počuť spev a tanec. V jednej z brán, tu v nesmierne ťažkých podmienkach trénuje súbor Kesaj. Sú úspešní, majú za sebou desiatky vystúpení v zajhraničí. Aj keď v podstate ide o problémové deti. O tom, ako to vlastne je, sme sa v reportáži pre So vakeres? rozprávali pred časom s vedúcim súboru, Ivanom Akimovom. pokračovanie článku
V októbri minulého roka bola na sídlisku Poštárka v Bardejove otvorená budova výchovno-vzdelávacieho centra sv. Jána Bosca. Túto budovu postavili saleziáni s pomocou niekoľkých sponzorov a slúži aj ako základná škola pre deti zo sídliska Poštárka v Bardejove. Je to čisto rómske sídlisko, kde žije okolo tisícky obyvateľov.
Na uvedenom sídlisku sme pred časom pripravovali reportáž o činnosti saleziánov, ktorí tu odviedli úžasnú prácu. Rada sa sem vraciam, lebo tu atmosféru je možné zažiť len na niekoľkých miestach na Slovensku.
Prinášam záznamy z uvedených reportáží: pokračovanie článku
Ľudia, ktorí robia s rómskou komunitou nielen formálne, ale majú k nej vytvorené citové väzby v podobe vzťahov k deťom v škôlkach, školách či prostredníctvom priateľstiev s ich rodičmi, majú často tendenciu sa o Rómoch vyjadrovať pozitívne. Minimálne pozitívnejšie ako tí ostatní. Ak je to tendencia, tak je asi potom potrebné sa pýtať, čím je podložená. Odpoveď je jednoduchá – presne tak, ako zlé reakcie zlou skúsenosťou, dobrá je podmienená dobrou skúsenosťou. pokračovanie článku
Bola to taká obyčajná rodinná návšteva. Môj dobrý známy –občan Švajčiarska – pricestoval na moje pozvanie na Slovensko. Prišiel aj s dvomi deťmi. Dlho som ich pozývala, ale akosi nám to nevychádzalo. Toto leto si konečne prišli pozrieť Bratislavu. pokračovanie článku
„Pečiete, pečiete?“ ozvala sa staršia pani k urastenemému udržiavanemu päťdesiatnikovi obracajúcemu kurčatá na veľkom ražni. „Krásne sú,“ podotkla a podišla bližšie nahliadnuť priamo na rošt. Chlapa to trošku nahnevalo, lebo mal práve plné ruky práce a trošku mu, pravdupovediac, zavadzala. „Hej, kury,“ odvetil. „Ale nie sú z vášho kurníka. Tie časy sú už dávno preč…“ „Jaj, to bolo dobré…“ reagovala pani a obaja sa usmiali. pokračovanie článku
Dostala som v jednom rozhovore otázku, ktorý je môj najobľúbenejší vtip o Rómoch. V podstate až v tej chvíli som si uvedomila, že ja neviem resp. si absolútne nepamätám žiaden vtip o Rómoch. Je pravda, že veľa o nich rozprávam, ale podstatou môjho rozprávania sú autentické príbehy a zážitky. pokračovanie článku
Skvelú ukážku toho, ako môže neinformovaný novinár zavádzať verejnosť a často aj postaviť verejnú mienku proti efektívnemu a správnemu riešeniu, predviedla redaktorka Markízy po návšteve splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity Aniny Botošovej v Tornali (20. júla 2007). Keby som tam ako novinárka nebola prítomná, asi by som o novej splnomocnenkyni nemohla mať dobrú mienku. Keby som bola obyčajný divák, ktorý má tisíc vlastných problémov, mohla by som konštatovať len stare známe o všetkých “cigánoch”… A pritom práve v Tornali urobila Botošová to, na čo všetci čakajú a čo by mohli podporovať: vnímanie Rómov ako občanov krajiny. Do Tornale totiž neprišla riešiť tých, ktorí nechcú, ale tých, ktorí chcú. To nám však redaktorka Markízy akosi zabudla povedať. pokračovanie článku
Teším sa, keď udalosti bežného dňa potvrdia, že veci sa dejú aj inak, ako len podľa schém, ktoré máme zakotvené v našich hlavách. Jednoducho povedané: keď sa nepotvrdia predsudky. pokračovanie článku
V rámci publikovania mojich skúseností z práce novinárov vo vzťahu ku rómskej komunite som už pomenovala rôzne prípady. Nechcem hovoriť o všetkých. Zažila som však naozaj všeličo. Od naháňania škandálov, ktoré vôbec neexistovali, ale si ich vymysleli editori, až po podplácanie. pokračovanie článku
Lekár, ktorý prednedávnom zašíval Dušanovi prst mu nedopatrením takmer zašil zdravý. „Pán doktor,“ ozval sa ako vždy pokojne Dušan, „nemali by sme zašívať radšej ten druhý prst?“ „Pardón, pardón…“ zareagoval lekár. „Nejako som sa zakecal…“ a kým zašíval teraz už správnu ranu, komentoval život okolo seba. Okrem iného aj Rómov. „A čo teraz robíte vy? Dávno som vás nevidel,“ obrátil sa na Dušana. Chvíľu otáľal, ale nakoniec sa priznal. Áno, je starosta. Rómsky.
pokračovanie článku
Môj známy často spomína na deň, keď nastúpil do práce. Jeho šéf ho priviedol na poradu a povedal. To je náš nový kolega. Hoci je to mladý, pekný a vždy elegantne upravený človek, prvé, čo všetci v miestnosti urobili bolo, že siahli na svoje tašky a kabelky. Dôvod? Lebo je Róm.
pokračovanie článku
Keď sa v rómskej komunite narodí dieťa, prvé, na čo sa príbuzní, ale aj široké okolie spýtajú, je: "A je biele?" Ak je biele (svetlej pleti), považujú to za požehnanie a prináša to radosť do rodiny. Biely totiž znamená, že bude mať ľahší život, že jeho stigmatizácia a odmietanie majoritou nemusí byť až také citeľné a, nakoniec, bude môcť svoju identitu ľahšie zatajiť. Pre okolie nebude Cigánom, ale jednoducho človekom. Ak sa dieťa narodí tmavé, rodina posmutnie. Až vtedy počujete: "Aj tak dobre. Hlavná vec, že je zdravé…" pokračovanie článku
Prijať Róma za suseda je pre majoritu veľmi ťažké. Predstava rómskeho suseda sa spája s vidinou problémov, špiny a hluku. Ale tí, ktorí poznajú Rómov nielen z televízie, vedia, že realita je iná. Samozrejme, v závislosti od sociálnej a spoločenskej skupiny, do ktorej tento človek patrí. Mám veľa rómskych priateľov, často ich a rada navštevujem a musím podotknúť, že aj náš nerómsky televízny štáb po niekoľkých návštevách medzi Rómami zmenil názor na komunitu. Pokúsim sa to veľmi zjednodušene vysvetliť.
pokračovanie článku
Dnešné nedeľné dopoludnie som ako vždy, keď som v Košiciach a mám trošku času, trávila na Luniku IX. Nie, nie je to profesionálna deformácia. Chodím tam z niekoľkých dôvodov: po prvé preto, lebo ľudia, korí sa tam stretávajú, sú super a cítim sa tam dobre. Hoci majú hrozné problémy v živote, vedia zo seba vydať veľa pozitívnej energie. Po druhé tam chodím kvôli rómčine, pretože tam káže (dúfam, že to smiem povedať ) môj veľmi dobrý známy rómsky pastor Lacko Duna. pokračovanie článku
Rozhovor s Aninou Botošovou, súčasnou splnomocnenkyňou vlády SR pre rómske komunity vznikol v novembri 2005. V tom čase bola štátnou radkyňou Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR a koordinátorkou pre rómske projekty v
rámci rezortu. Jeho cieľom bolo objasniť fungovanie tradičnej rómskej rodiny.
pokračovanie článku
Nepatrím k aktivistom. Toto slovo nielen odmietam, ale priam sa ho bojím. Ale ako novinárka sa snažím nebyť povrchná a ísť ku koreňu veci. Keďže sa venujem len jednej téme – rómskej – mám dosť času na štúdium, na možnosti porovnávania, zbierania informácií. Vraciam sa na miesta, ktoré ma zaujali, aby som videla, ako sa veci menia. Nevidím veci ružovo (snažím sa o to) a netvrdím, že všetko sa dá riešiť jednoducho. Spolu s kolegami prichádzame do komunít a dnes už môžeme týmto ľuďom povedať, aj čo sa nám na nich nepáči, kde robia chyby. Ale tam, kde je evidentné, že sú títo ľudia obeťami, nemôžeme mlčať. pokračovanie článku
Hoci sa zdá, že písať či točiť reportáž o Rómoch na Slovensku je jednoduché, realita je iná. Niekedy k tomu treba aj dosť odvahy. Ani nie tak však odvahy vstúpiť do komunity, ako odvahy prekonať svoj vlastný strach. Presvedčili sa o tom aj dva televízne štáby z Francúzska. pokračovanie článku
Ostatný víkend som ako obyčajne strávila v teréne medzi Rómami. V osade neďaleko Košíc žije v zlých podmienkach niekoľko stoviek ľudí. Ale stretnutie bolo venované skôr spomienkam. Prišlo pár rómskych poslancov, ľudí z terénu, aby spomínali.
Samozrejme, hovorilo sa o Rómoch. O tom, ako by to všetko malo a mohlo byť… pokračovanie článku
Novinári pracujú pod stresom. O tom nikto nepochybuje. Málokto pochybuje aj o tom, že často nemajú ani šancu pochopiť podstatu problému, o ktorom píšu. Nemajú ju preto, lebo nemajú čas sa vzdelávať. Musia písať. Sú hodnotení podľa počtu riadkov, resp. musia zvádzať boje s editormi, aby sa ich článok vôbec do novín dostal. Najhoršie je to s tými zahraničnými novinármi, ktorí chcú na Rómoch urobiť kariéru. Veď čo už môže byť jednoduchšie ako prísť na Slovensko a napísať o slovenských Rómoch? pokračovanie článku
Jaro je chlapec z osady. Má 22 rokov a žije si svoj obyčajný život. Keď som ho dnes popoludni navštívila, ani nevedel, že Rómovia už majú novú splnomocnenkyňu. Bol utrápený z toho, že deti v osade pokazili nejakú súčiastku na studni a teraz 400 ľudí má problém s vodou. V tejto horúčave to je problém. Jaro je chlapec ako mnohí v jeho veku. Vlastne nie je. Jeho problém je v tom, že žije v segregovanej osade bez informácií a takýto spotvorený je aj jeho život. pokračovanie článku
Ľudia odmietajú to, čomu nerozumejú, tvrdil Cicero. Život ma naučil, že sa na tom ani po storočiach nič nezmenilo.
kristina.magdolenovagmail.com
